Little company trip for carefully chosen people

How many people have to participate in taking a German student to her accomodation?

Well.. it depends. Yesterday we needed 4 of them.
We have divided our tasks:
Person 1 is the German student.
Person 2 has a driving licence, but didn´t drive for 4 years.
Person 3 knows how to drive the car.
Person 4 is strong enough to wear the luggage.

Noone knows where exactly the place of accomodation is.
And the best moment: yes, the accomodation would be reached twice as fast by foot as by car :))))
Now we know!

Raining

We met hundred times. In the bus. At school. At different places of the same city. But now it is different.

We said hello to each other. Suddenly. It was raining and you had the umbrella. Now I know your name. And how do you smile. What coulour is your voice. And eyes.

But anyway. There is much more in us than we can see. More than we can get to know in one human life.

Druhé pásmo

Odkedy cestujem aj do druhého pásma mám stále električenku iba na prvé.

Minule si tak hovorím: Nemôžeš stále jazdiť načierno! Kúp si konečne lístok a hlavne si ho nezabudni označiť.

Tak si bežím na autobus a naozaj, stihla som. A v tom červík pochybností: veď ja nemám lístok. Nenastúpila som teda, lebo som poctivka.

Pri automate som zistila, že na kúpenie lístka nemám ani korunu :)

Top secret

Please be careful and do not tell anyone that the queen smokes, because it can have influence on microphone during your presentation :)

Koľko stojí syr/ How much does the cheese cost

Thanks to Saška and Katka, now I know :)

The staff in KFC was litte confused about our ordering, since at first Katka didn´t see any sandwich. After little explanation by staff and strange looks we managed to come closer so everyone could hear our conversation.

Since I have been working, I realised that am not able to produce anything intelligent after the end of my working hours :) Like that day.. I could not understand why the cheese is so expensive. About 3 euros, only for cheese!

As Saška and Katka came to the conclusion that it costs only 15 cents extra, I gave up, because we stood there laughing about 10 minutes. After 8 minutes laughing begun the staff also to laugh and it seemed to be very difficult for them to sell us anything we wanted.

Thanks to 5 years of studies at the University of Economics I finally got it! Well.. it is so easy! But still tricky, since the numbers are very small, so because of wearing glasses and absence of brain it took me 9 minutes to find out how much does the cheese cost.

So, if the whole menu costs 119 Sk and the KFC version of hamburger costs 84 Sk and the cheese costs 89 Sk, how much does he cheese costs?

Right answer is: 5 Sk.
Yes, I know.. i cannot say without shame any more that I come from a mathematics family :)

Vendredi et samedi

Je m´ai senté très bon, comme une femme jolie. Presque comme une copine. C´est fou. Laissez-faire. Qu´est-ce qu´est la façon comment un garcon gagne une fille? Je suis curieuse.

Crazy Weekend

Začalo to tým, že som mala jazdu v autoškole. Moju prvú. Odviezli sme sa na parkovisko a v tieni na parkovisku za divadlom som dostala inštrukcie. Ako sa rozbehnúť a ako brzdiť. Ako sa vyhýbať jamám. Dopravná situácia sa skomplikovala, keď pribudli chodci. A auto s Coca-Colou. Škoda, že iba nakreslenou.

Hranie na klavíri pre rumunské veľvyslanectvo sa nekonalo, lebo organizátorom podujatia boli zahraniční Slováci a Česi v Rumunsku. Zomrel jeden básnik, ktorý bol s nimi hojne v kontakte. Na spomienke s ním sa čítala jeho básne a spomínalo sa naňho ako na dobrého človeka. Nepoznala som ho. Organizácia stretnutia bola veľmi spontánna, kto chcel, povedal pripravené slová. Mňa sa týkala skôr časť: kto vedel, zahral.

Kino v piatok. Horton. O sloníkovi v lese, ktorí počul hlasy a snažil sa zachrániť maličkých ľudkov. Stretla som Kiku, Maika a samozrejme Sašku. Prišiel aj Matúš a jeho spolubývajúci Štefan. Tiež nemal lístok, takže sme si ich išli kúpiť. Študenti.

Cítila som sa príjemne. Akoby sme sa už dávno poznali. Pritom to bolo aj s cestou 5 minút. Neviem, od čoho to závisí. Porozprávala som mu moje skvelé historky o tom ako môj brat otvára obálku s peniazmi a iné. Pri niektorých ľuďoch sa mi ľahko rozpráva. On nám porozprával o Tesco-stane :)

V sobotu sme s Majkou vybrakovali koktejl bar. Zaspomínali na časy dávno minulé. Zjedli najväčší zákusok v mojom živote. Takmer sa nezmestil na tanierik. Bol taký.. hnedý :) Ehm.. čokoládový. Majka si kúpila v Tescu prekvapenie pre jej priateľa, ale neskúmala som, či ho aj použili. Predsa len, zachovajme dékorum.

Majkin priateľ Matúš nas potom volal pozerať film, vraj Štefan ho veľmi prehováral, aby prišla aj aktarinka. Táto časť ku mne prišla len sprostredkovane :) Cieľom bolo sa najprv najesť a potom pozrieť film. Ale to len oficiálne. V skutočnosti sme sa venovali príjemnejším činnostiam. Znova som nemohla odolať a porozprávala všetkým zážitky z môjho doterajšieho života. Za to som sa dozvedela podrobnosti zo života generátorov.

A dostala som niekoľko komplimentov. A podržali mi kabát. Ďakujem! Cítila som sa tak.. žensky :)

Film sme samozrejme nestihli dopozerať, lebo odkedy sa platí za nočný bus, nikto ním nechce ísť. Sa mi páčilo iba tak sa flákať po meste a navštevovať kamarátov. Neviem ale určiť, či si vypýta moje číslo alebo..

V nedeľu sme boli na dostihoch. Saška vyhrala voľné vstupenky. Ušetrené peniažky sme si vsadili na kone. Najprv sme vyhrali a potom prehrali. Čistý zisk zo stávkovania bol u mňa teda 6 korún. Vzhľadom na vykúpenie stánku s jedlom a cukrovou vatou som ale zistila, že som hlboko v mínuse. Moje účtovníctvo utrpelo ťažké straty.

Katka priniesla svojho psíka, ktorý nás šteklil popod nohy. Tmolil sa úplne zlatučko a Katka musela ísť cik-cak, lebo psík ešte nevedel ísť rovno :)

O iných nezaujímavých činnostiach typu diplomka nebudem písať, lebo som sa jej dosť napísala cez víkend. Víkend bol skvelý. Kedy si to zopakujeme najbližšie? :)

Ako opísať les

Je to jednoduché. Potrebujeme:
- pohľadnicu lesa
- najlepšie takú kde je veľa stromov
- na fotke nesmú byť vidno koruny stromov, iba kmene
- pomedzi stromy vidno trávu, mach a iné zelené veci

Postup:
- rodič sa snaží vysvetliť vysokoškolákovi, čo vidí na pohľadnici

Výsledok:
- Jeeej, pozri na tie farby a na tie stĺpy.
- Stĺpy?!
- Nooo.. veď, stromy :) Ach.. tento život v meste..!
- Ahaa, stromy.. a ako hovoríte u vás v meste tomuto zelenému? :)

Radšej mi neodpovedal :) Ale nestrácam nádej.

Ako prevziať výhru

Tak to prišlo. V pondelok o druhej. Pozvanie na odovzdanie výhry. Mohli by mi písať aj častejšie, takýmto správam som mimoriadne priaznivo naklonená.

V noci zo soboty na nedeľu sa posúval čas zo zimného na letný. Teda o hodinu. Ešte kým som spala, vošli do izby naši a potichučky mi prestavili hodiny na správny čas. Večer som si povedala, že si teda nastavím nový čas a posunula som hodiny o hodinu.

V pondelok ráno o 13.15 môjho času mi volá chlapík, že či som už na ceste. Vraví:
- Ste už na ceste?
- Noo... veď máme stretnutie o druhej, nie? - ja na to.
- Nooo.. veď už je štvrť na tri!
Chvíľa ticha na mojej strane. Rýchle rozmýšľanie a bleskový pohľad na hodiny. Osvietilo ma:
- Jaaaaj.. ja mám asi ešte starý čas ešte.
- Nooo... stane sa. Za koľko stihnete prísť? - aj v telefóne počuť, že jemu sa to také smiešne nezdá.
- O 20 minút som tam..
- Tak my vám zatiaľ postrážime tú výhru. Nebojte sa, počkáme..

Sakra, sakra. To vážne? Saška mi hovorila: A keď tam pôjdeš, obleč si pekné tričko, lebo keď je to ten feši, musíš zapôsobiť.

V tom zmätku som rýchlo dojedla a hodila na seba prvé čo prišlo. Hanba, hanba! A to som si ešte hovorila, že veď pôjdem skôr, aby som našla tú správnu budovu :)

Tak som dobehla. Prišla som na vrátnicu, ani som nepovedala svoje meno a vrátnik na to:
- Vy ste určite tá, čo vyhrala, však?
Nenapadlo mi nič múdre:
- Noo, som.. tak už to všetci vedia?!

Zavolal teda pánovi, ktorý ma o výhre informoval. Chvíľu som postávala pri vchode, potom som si radšej sadla. Trapas!! Nielenže v Carltone som si spravila hanbu, ešte aj tu s tým letným časom. Raz za život niečo vyhrám a aj to nie som schopná prísť načas.

Ešte stále je tu šanca, že to nebude TEN, ale iný. Modlím sa. Do budovy prúdi množstvo ľudí, najmä mužov.
Ktorý je asi tak ten Môj? :)

Aaaa... už ho vidím, blíži sa.
Aaaach.. nádych výdych. Taký pekný muž! A čo je na tom najlepšie, nie je to Ten! Teším sa, neskutočne.

Je veľmi milý a vyzerá, že mu vôbec nevadí, že meškám. Rozprávame sa vo výťahu o letnom čase. Predstavuje ma kolegom. Iba sa usmievam a hovorím všetkým svoje meno. Znova sa ospravedlňujem.

Krabica ma už čakala. Povedali:
- A teraz by sme si vás chceli odfotiť. Ukážte ako sa tešíte z výhry.
Potom som sa už len tešila.

- Táto výhra sa sama prestaví na letný čas, keď k tomu o rok príde.
Ja na to: - Jeej.. no, to je praktické :)

- Ešte si dáme skupinovú fotku, aby sa tuto kolegyňa mohla vrátiť do práce.
- Ja som žmurkol. - povedala ten Môj.
- Tak ešte jednu. Skúste sa tváriť príjemne :)
Dúfam, že tie fotky nikdy nezverejnia.

Odniesol mi krabicu k výťahu. Cestou sme omylom stačili iné poschodie. Bolo to celkom príjemné, aspoň pre mňa. On držal tú krabicu, tak to neviem posúdiť, či aj pre neho. Ešte prechod cez vrátnicu a posledné mávanie. Prežila som to!!!

Poučenie: keď si prestavujem hodiny, vždy len za pomoci niekoho inteligentnejšieho. Naši mi ich prestavili dobre. Aj ja som si ich posunula o hodinu, tak ako sa to má urobiť.
Akurát opačným smerom :)