Čo keď naozaj? Ako som Ťa uvidela, zrazu mi bolo všetko jasné. Možno za to mohlo prítmie. Alebo nečakaná blízkosť. Alebo teplo Tvojho náručia.
A predsa, na druhý deň v autobuse som si nevedela predstaviť, že by som Ti mohla všetko o sebe povedať, tak ako som ešte nikomu nepovedala. Lebo či ma budeš aj potom chcieť? Čo keď na to nenájdem odvahu a bude to všetko nanič?
Veď ktovie čo chceš teraz? A čo chcem ja? Chcem sa neponáhľať..
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára