To be or not to be

"La vie n´est pas ce que l´on a vécu, mais ce dont on se souvient et comment on s´en souvient." (G. Márquez)

Živote nie je to, čo sme v ňom zažili, ale to, na čo si spomíname a ako si na to spomíname.

Možno keď zostarnem, už si nebudem pamätať podrobnosti. Nebudem si pamätať slová. Iba niektoré - možno. Ale chcela by som si pamätať vôňu kvetov. Okamih, keď sme šli v aute a ja som zistila, že oblaky visia iba tak v priestore. Že sú krásne, keď cez ne presvitá slnko. Chvíle, keď mi bolo dobre. Keď som mohla mlčať. Alebo naopak rozprávať. Ležať s nohami vyloženými o stenu a snívať.

Nevadí mi, ak si nebudem pamätať na rozhovory. Stačí mi ten pocit ako som sa s niekým cítila. Slová sa zabudnú. Ale budem si spomínať na to, čo bolo v povetrí. Harmónia. Alebo vzrušenie. Súzvuk. Alebo rozklad. Chcem si navždy pamätať pocity, ktoré som mala.

Čítala som si zápisky z pred mnohých rokov a niektoré poznámky mi nedali hneď zmysel. Musela som sa znovu vžiť do tej chvíle, keď so ich napísala. Hoci sa zdalo, že boli zabudnuté, neboli. Dúfam, že mi to vydrží. Aj keď smiem k nim čokoľvek dopísať, neurobím to. A budem veriť, že aj o nejaký čas si budem môcť pripomenúť ako to bolo. Možno to bude v mojich spomienkach inak ako je to zapísané. Možno si v spomienkach odžijem znova tú istú situáciu. Len zmenenú.. doplnenú o spomienky na budúcnosť.