Question of the day?

I wonder what is the average time between 2 messages for the person, which are you interesting in?

Dopravný podnik na večné časy a nikdy inak..

Nastúpili sme do autobusu a zavreli sa za nami dvere. Niekto zazvonil. Autobus zastal. Otvoril dvere, nikto sa však ani nepohol. Vodič začal: "Prečo zvoníte?! Kto z vás mi to vysvetli!!!"

Rozpačité ticho. Zavrel dvere a pohli sme sa. Niekto zazvonil. Vodič sa dostaval do nálady: "Ja sa vám tu môžem na to (censured). Načo zvoníš ty (censured)? Všetci vystúpte, mám poruchu!"

Nikto sa ani nepohol, nebrali ho vážne. Zavrel dvere a pohol sa. Prešiel dva metre mimo zastávku a otvoril dvere: "Mám poruchu! Vystúpte! Všetci von!"

Všetci vystúpili. Hneď za ním šiel rovnaký autobus. Tým, čo predtým sedeli, sa ušli už len miesta na státie.

Niektorá ďalšia zastávka bola tá moja. Pred nami šiel celý čas ten "pokazený" autobus. Ľudia na zastávke vraveli: "Už si to videl niekedy, aby šli za sebou dva rovnaké autobusy?"

Declaration

How to solve this: Are you my Christmas present or just another give-me-more? I would share my experience of life with you, if you want to. Can you help me to find out who am I? How to live?

Be gentleman and don´t seduce me. If you are interesting in body contact only, let me be, I am not your True Love.

Inspiring..

I came home and my mirror felt down on the floor, and it was not broken. Similar feeling like with the chestnuts in my hand. I had them in a paper bag with two departments :) one for hot chestnuts, the other for trash. When I hold the for a while, they made my hand hot.

Anyone going with me to the concert? Tickets are for free! Let me know! Or I will just ask someone.. random choice. I do not hesitate to ask when I don´t mind what the answer will be..

Tell me about your dreams and I will show you my imagination. Or rather vice versa?

Offroad

I have discovered that the company I work for has an offroad-route!

We have really enjoyed it. You just go by car at different surfaces, hills, bottom of the river, road bumps, fallen woods and timbers, you drive completely in the water (they asked us to close the windows :) or a hill 45°, where you just stop to enjoy the beautiful view.. I am lloking forward to doing it again and again and again!

Graduation Ceremony

My parents came this week around 6 in the morning to my room and asked: "Guess, what is new?"

I turned to the other side of my body and said: "I really don´t know!"
They laughed and said: "Your brother is having today his graduation ceremony."

They told me that they had asked him yesterday:
"Won´t you have around these days the grad ceremony?"
"I don´t know, I have to check it.", asnwered my brother. He is one of the human-oriented people, not time-oriented.

Two hours later, he became a message from his friend:
"Do you come tomorrow?"
"What, where, why?", he was surprised.
"Well, to the grad ceremony!"
"Is this tomorrow?"

He told us the news at eleven at night.

So we came. It was really a short one, because they left away all the boring stuff. The vice-dean of the uni just asked the vice-chancellor:
"Your magnificiency, please give us your agreement to issue the diploms."
"Your spectability, herewith I give you the agreement." And that was it.

Of course, all the graduates became their diplom. 30 people in 30 minutes. After that he has a small unconventional speach: "Dear graduates, I am very happy that you are now holder of a diplom of the oldest, the biggest and the best university (murmur in the audience). There are certain borders of knowlegde. We would be very happy, if you will come during your further studies to this border as close as possible. Don´t forget that this diplom gives many possibilities.."

Which I considered much better than the speech at my grad ceremony: "Besides that I would like to give you a list of study possibilites at our faculty in languages: english, german, french.. I am very pleased that I can provide you with all the statistics of graduates.. (yawn in the audience)"

Anyway, welcome to the world of people with diplom! The only difference I have noticed till yet, is that when people want something from you, which you don´t want to do, the use your title :)

5 breads

My father told me, a bit nervous because he was hungry: "Go and buy some bread. At least three!"

We usually buy 2, split each into 2 halfs and freeze them in the fridge. But he was really hungry. And sometimes I obey my parents :)

I brought them home and he wanted to put them into the fridge. As we didn´t have so much space there, he took away some other food-stuff and put there breads instead of it. Interesting idea, but he has fulfilled his task, to put the bread into the fridge.

My mother came home and asked: Why there is so much food outside?
And then she said: I have brought 2 breads.

Now we have five.
I feel uncomfortable, because there are people who will come to the shop and will not find any bread. Or children in Africa, who don´t have any money to go to shop neither.

My parents forced my to promise that I will not eat anything else then bread, since they can´t allow that it will go bad.

It is the second time in this week, when I felt (uncomfortable) rich. First time, when I saw all the fruits we have at home now. And a full fridge. But the life is much more than eating, isn´t it?

Hmmm..

Čo keď naozaj? Ako som Ťa uvidela, zrazu mi bolo všetko jasné. Možno za to mohlo prítmie. Alebo nečakaná blízkosť. Alebo teplo Tvojho náručia.

A predsa, na druhý deň v autobuse som si nevedela predstaviť, že by som Ti mohla všetko o sebe povedať, tak ako som ešte nikomu nepovedala. Lebo či ma budeš aj potom chcieť? Čo keď na to nenájdem odvahu a bude to všetko nanič?

Veď ktovie čo chceš teraz? A čo chcem ja? Chcem sa neponáhľať..

Cynical

When I meet a man, I ask myself: "Is this the man I want my children to spend their weekends with?"

Rita Rudner, comedian

Moon in my room

I wonder how would I sleep, since the moon is shining into my room. Watching stars yesterday, I wished something as we saw a falling star, but I realized that it was an airplane.. :)

And then, when I just stopped thinking of you, I met you and I was happy that you have a girlfriend, because I can talk to you without thinking what you will think.

And after today´s evening, I understand the feeling of my ex-flat-mate, is it worth to have friendship only for few month until she/he will go back to her country? It is different from when I was abroad eager meeting people and when I am at home talking to foreigners.

Black socks

I really like to wear black socks, but I have seriously problems with them. Most of the time I buy some pairs and hope I can use them at least one month! Last time I have bough 9 pairs and in two weeks I didn´t have any.

The mysterious thing about black socks is, that my father puts in the washing machine all the black socks he can find at home. All the black socks of all sorts, all at once. The reason is very simply: he refuses to wash his T-shirt with someone´s socks, so he just waits till there are enough dirty socks for a full washing machine.

Imagine it. 50 pairs of socks, 100 pieces.

When the machine stops, the easier part of washing socks is done. Now the difficult one: please make pairs of them!

This is so difficult, that after each washing each family member has a deficit of 30 %. After first washing I have from my 9 identic pairs only six, then only four, then only three .. and then, today, I have 7 socks, but I am not able to make pairs of them :)

Right now I am searching for someone who could be my socks sponsor :)
Yes, I am open also for girls, boys and companies!

An ad

In front of the building of Slovak Broadcasting Orchster, there are 2 boards.

On the first one, there is written: We play every Wednesday really cool music.

On the second one: Boring? Let´s listen to a radio!

How to congratulate

Today a friend has a namesday. We have decided to send her a message. Since there were six of us, we have created a sentence of 6 words and each person have sent 1 word. We have send the 6 messages in 10 seconds intervals in order to make sure that she will get it in a certain order.

But the funny moment came, when she sent us a message in the middle of sending our messages, about 2 seconds after sending our first message. Telepathy :)

Surprise

My parents have decided to cancel the TV. Before that we had about 70 programmes in different languages, now we have 3, from which one is only black-and-white, the other has ghostes and the third one is an alternative one, which we have never used to watch before.

But just for falling asleep in the evenings they don´t need any pictures, sounds are quite ok :)

Holiday Summary

- 3 countries visited
- 3 flights by plane
- average temperature 30 grades
- summer camp in Sweden
- 1 week with Saška in the tent
- 100 pancakes made
- 1 evening in a stolen car
- 4 friendship kisses given and I got 3 friendship kisses from 2 different men
- 2 times falled in love, but not all the time with the men I got kisses from (hmm.. sounds strange..)
- canoeing with people I like
- making photos under the water
- wild rafting on a river which flew 2 km/h
- visit of bobor´s appartment, but he wasn´t at home
- 10 minutes of bedminton
- climbing, first in my life!
- no cigarettes, no alcohol (aaah, ok, I confess, I ate an ice cream with flavour "rum and raisins")
- night talk about "smart scouts"
- Active Fair piano concert
- fire show
- night café
- group hug night
- songs from swedish scouts, namely "ta-ra-ra-ra tarararara" and "there was a crocodile.. " and "go banana, go go banana!"
- long domino play
- crowling throug a hammer with help of a strong man
- many, many hugs
- 1 watercraft built
- volleyball match
- 4 postcards sent (2 of them from a special edition "to be continued on the other postcard")
- 1 cinema invitation
- 1 piano concert invitation
- 1 almost broken glasses, 1 burnt leg and 1 piece of wood in my finger.. and only in 1 day!
- thery of complicator (each woman has on organ more: a complicator. When a man asks something and the woman wants to answer, her answer goes through the complicator and she answers the opposite. But sometimes happens that the woman really says what she thinks, when the answer goes twice through the complicator. Thanks to this is the humankind able to make reproduction... etc)
- pyramids tea bags
- 10 mathematical jokes
- 100 % yoga
- disco-dancing on the Crazy Elefant song
- "Why do woman wash their long hairs, when they do not wear them loose afterwards?"
- "Hold me, I am cold"
- "This is a woman catcher for me, since I am single" - the answer of a black scount on a question what is the big thing for (kind of web, you perverse creatures :)
- how to gain a girlfriend: first of all, make a photo of a chosen girl. Then ask her: "Could you please give me your phone number, so I can ask you for your email adress and then send you this nice photo of you? But please, hurry, since I am leaving this evening.. " If she is not happy with that and doesn´t want to give you the phone number, try the same with her friend staying next to her
- a night in Oslo in friend´s appartment
- walking on the Opera´s roof
- I overslept my plane (almost)
- 58 minutes in a norwegian taxi trying to convince the taxi driver that he could offer me a better price and I found out that this was his first week in a new job.. he got his money, I got a hug
- a message from the Cape Town (yes, we will record the song for sure!)
- closed door in the hostel with key inside the opposite site of the door
- 1 visit of an internet cafe with no electricity
- 1 book read (Perfume - the story of a murderer)
- sunbathing and swimming in the sea
- I wonder if a black woman needs to use the sun creame?

It was fun!!!

golden cage

I met a girl. A woman who looks like in a golden cage. I felt sorry for her. So young and not happy. Going to marry a rich man.

Maybe I just do not see everything. There are thing I can´t know.

But sometimes it is easy for me to find out relationships among people whom I don´t know. Oh, let it be!

again..

Wow, it´s incredible!

I have won return flight-tickets for 2 persons. We can choose among 20 destinations.

Can´t believe :)

Sommer

I spent my weekend on the beach. This time without a sea :) We have managed to collect some deck-chairs and to drink some ice-coctail. Ice coctail is made from ice... and a very little cotail stuff.

We have enjoyed the sun, running children and swans.

On the way to my work, I saw a cool restaurant. You can come and cook your meal directly on your table. I would like to try it. Sounds really good! I would like to get a dinner there as a birthsday present :)

Life after graduation

Tradition says that the graduates draw their names on the path before in front of the university.

Zweiter Arbeitstag

Tja.. jetzt ist es so weit, dass ich wirklich arbeite. Heute der zweite Tag in meiner alt-neuen Arbeit. Ausnahmsweise musste ich um 6.00 schon da sein. Da ich mich um 4.30 weckte, dachte ich, dass ich alles ohne Mühe schaffe.

Irgendwie stellte ich plötzlich fest, dass ich nun nur 4 Minuten habe, um meinen Bus zu schaffen. Normalerweise bräuchte ich 6 Minuten. Da dachte ich: Ach, Mann, ich werde bisl laufen, dann gehts. Nach zwei Lauf-schritte gingen meine beide Schuhe kaputt. Ich war ohne Schuhe auf der Straße. Ich überlegte es mir und entschied mich, noch bisschen zu laufen, da der nächste Bus in 25 Minutesn fährt.

Barfuß auf der Straße. 20 Meter vor der Haltestelle sah ich nur, wie mein Bus abfuhr. Nettes Ergebniss: Ohne Schuhe, ohne Bus ;)

Als nächstes bestellte ich ein Taxi. Ein Zigeuner-Taxi. Der billigste, wie ich gehört habe ;) Der Taxifahrer war ziemlich überrachst, dass ich barfuß bin. Voll der Überraschung hatte er den Taxameter auf eine teuerere Version umgestellt. Also ich sollte so viel zahlen als ob ein Taxi nicht telefonisch bestellt hätte, sondern vom Taxiplatz genommen hätte. Also doppelt so viel.

Als ich darüber fragte, wurde ich informiert, dass Devinska Nova Ves (Stadtteil von Bratislava) nicht zu Bratislava gehöre, da es weit weit weg liege, fast in einer anderen Stadt. Außerdem fuhr er 120 km/h auf der Straße, wo es nur 80 km/h erlaubt ist. Dieses Risiko müsse sich kompensieren.

Der Taxifahrer meinte, dass er im Koffer Klebfilm hätte und wenn ich möchte, könne er jetzt gleich im Feld halten, um die Schuhe zu reparieren. Im Taxi in der Slowakei zahlt man nicht nur für die Kilometer, sondern auch für die Fahrzeit. Ich antwortete, dass ich das nette Angebot gerne annehme unter der Bedingung, dass wir es erst danach machen, wenn ich bezahle.

Sonst war es ein nettes Gespräch. Er erzählte mir von seinem Leben. Und dann stoppte er plötzlich den Taxameter mit den Wörtern: "Da Sie in der Arbeit bis jetzt nichts verdient hatten (zweiter Arbeitstag), müssen Sie nicht so viel zahlen."

Wir erreichten unser Ziel und reparierten die Schuhe.
(Taxifahrer meinte: "Ich hab Sie sehr schnell zur Arbeit gebracht."
Ich meinte: "Ooo.. Sie sind so super."
Er meinte: "Und dazu habe ich Sie gerettet, damit Sie nicht barfuß auf dem Beton laufen müssen
Ich meinte: "Sie sind ein toller Mann")
Halb sechs morgen. Wir verabschiedeten uns ich wollte ins Areal reinkommem. Da stellte ich fest, dass mein Ausweis in meinem Portemonnaie blieb. Und mein Portemonnaier blieb im Taxi!

Da wir die Schuhen mit dem Klebfilm nur provisorisch reparierten, waren sie wieder kaputt. Also wieder barfuß. Diesmal mit einem kleinen Unterschied: ohne Portemonnaie.

Ich lief zum Parkplatz und sprach ein Taxifahrer an. Gleich habe ich verstanden, dass es nicht das selbe Taxi ist. Meins wollte gerade weg fahren. Barfuß lief ich zu ihm. Zum Glück verstand er gleich, worums geht. Also er hat mich zweimal gerettet. Vielen vielen Dank!

my mdlo

Máme skvelé mydlo. Má drsný povrch. Keď sa mydlím, zároveň ma príjemne škriabe. Som nadšená. Chápem, môžu za to také malé guličky, ktoré sú vo vnútri. Čo všetko ľudia nevymyslia ;)

Privacy

Do not ask me about my salary.. I also do not ask you about yours. And when, at least not as a first one!

Quand je le sais, il y a une tendence de juger les gens par l´argents. Leur valeur devient combien ils gagnent. Je ne le veux pas!

First day in my old-new job

After holiday I came back to work. On my table there is a computer. We usually do not switch off the sceen, because when we are out of office, it happens automatically. When we come back, we have just to switch it on.

I came and wanted just to switch the screen on as I used to do every morning. This time it didn´t work, because on the screen there was nothing. I asked my chef what to do and she said that it happened sometimes and she didn´t know why.

Then she made a magic thing: she switched on the whole computer, not only the screen. Miracle! Now, when the comp is on, the screen works!
-------------------------------------------------------------------------------------------------
I am afraid I can´t allow any computer expert to read this entry ;)

Tajomstvo

Tajomstvo je tajomstvom iba ak ňom vie jeden človek. Akonáhle o ňom vedia aspoň dvaja, prestáva byť tajomstvom, ale stáva sa vecou verejnou.

Barter

Today I have exchanged 5 years of studies for three letters with dot.
From now on, my name is longer... Ing. aktarinka ;)

celebrate with me!!!!

Coffee to go

Otváram diskusiu na tému: Vypila som kávu a stala som sa hyperaktívnou. Robím všetko možné okrem učenia.. to je tak, keď som ju zvyknutá piť iba v robote (zadarmo :)

Šedivý vlas

Keď som mala 18 rokov, našla som si prvý šedivý vlas. Celá zhrozená som bežala za mamou: Mami, mami, pozri čo sa mi stalo, som celá nešťastná, že už mám šedivý vlas.

A ona miesto povzbudenia odvetila: Tak si ho zafarbi fixkou.
Rodičov si človek fakt nevyberie ;)

Prüfungszeit... ;)

Bildung ist bewundernswürdig, aber man sollte sich von Zeit zu Zeit daran erinnern, dass wirklich Wissenswertes nicht gelernt werden kann. (Oscar Wilde)

A Day in Vienna

I have a sheet music which is called A Day in Vienna. But my live experience was much much better.

Linda, my former flat mate told me she would come to Vienna. At that time I had another visit from Germany, his plane was supposed to take off in that evening from Vienna too. An excellent occasion! I was really happy to see Linda, since we didn´t see each other for a long time. (Is 6 months a long time? :)

But! This was my best trip to Vienna. Really a cultural one. We wanted to visit the Hundertwasser house and then have a free programme, whatever it means. The house was really nice, we´ve spent there about 3 hours! I liked the non-straight floors. All the pictures. The best moment: sitting on a wooden bank, observing a drawing, talking about art, design, spirals. Then we found a shop with Hundertwasser´s postcards and got addicted on them ;) I will remember the Green Town forever.

After spending all my and Linda´s savings we went to the Vienna café. Thanks to Stefan, who lived in Vienna 8 months, we have visited the most beatiful café in the town. It had a niveau! Great pillars, ancient paintings on the walls and: a pianist.

While listening to the music we have choosen the specialities of the house. Pleasant conversation. I like when we don´t talk about important things. This was rather like: well, we saw each other yesterday, so there is no reason for serious discussion about what happened since yesterday.

An organ concert, a birthsday celebration on the street, some drinks in an Australian bar. Running on the train after midnight. Walking home from the train station. I have enjoyed it.

Visit from Europe

I got a call. Some friends are in Bratislava now. Surprise! They come from Latvia and Belarus, I wouldn´t expect it. So 5 of us met. Remembering good times in Germany. Visiting toilet so many times, because the beer was really tasteful - so did they say ;)

Why do students want to work and working people to be students? An ambivalent feeling. Like another world. I wished to be a student again. Once more, please ;)

Máj

Jar! Bola som v parku a všade naokolo boli rozkvitnuté lúky plné maličkých margarétok. Bielych a žltých. Nedokázala som ich spočítať. Sedela som na lavičke a na chrbát a vlasy mi svietilo slnko. Milujem ten pocit.

Stretla som náhodou kamaráta, ktorý študuje filmovú réžiu. Takmer sme vymysleli scenár k novému filmu. Lenže zašlo slnko. Zozimilo sa. Minula sa minerálka.

Zvláštne, keď si prisadne na lavičku niekto, koho poznám aj nepoznám. Povedal, že sa mu darí dobre. Ale znelo to osamelo. Niekto má dar, že sa rozhovor netočí okolo povrchností. A čas chodiť po parku, hľadať lavičku na ktorú sa dá prisadnúť.

Wort des Tages

Wenn ich in Deutschland war, hatte ich fast jeden Tag ein neues Wort gelernt. Wort des Tages. Die Kriterien eines neuen Wortes sind wie folgend:

1/ Das Wort kommt im Gespräch/Kontakt mit Leuten (meistens Deutschen) vor.
2a/ Das Wort war mir bis jetzt unbekannt.
2b/ Das Wort habe ich schon gehört, habe aber noch nie selber benutzt.

Einige Beispiele:
fleischfressende Pflanzen
Freier
spießig
Heftgerät
Beschleunigung
eingekochtes Obst
Ich verstehe nur Bahndorf
Leben ist kein Streichelzoo
Leben ist keine Pralinenschachtel
Hier siehts aus wir bei Hempels unterm Sofa
(noch ein Paar Schimpfwörter)

oder ein Beispiel von gestern: extraterrestrial

Manchmal hatte ich auch Leute neue Wörter beigebracht, sog. Katkawörter. Tja, gerade jetzt fallen mir keine ein ;) Gute Ausrede, oder?

Vtip na dnes

Počas vojny vybehne zo zákopu vojak s bielou zástavou, rozbehne sa smerom k bojisku a kričí: Mier! Mier!
Iný vojak z nepriateľského zákopu na to hovorí: Veď mierim, len sa toľko nehýb! :)

Après..

Comment je vais faire mon examen? Je suis curieuse. J´espère! C´est (pas) grave.. Mais à partir de demain il n´y a que quatorze jours. Trop peu. J´imagine que j´aurais à la plage pour bagner tous les jours au lieu d´étudier. Peut-être après.

When a cup of milk is worth 200 euro

Well.. sounds strange, but I found out that in certain circumstances a cup of milk is really expensive.

Yesterday I spilled by accident a cup of milk over my laptop. Today I can throw it away. Now I understand why did I win the new one.

Anyone interested in buying a cool washed laptop? ;)

Der E.K. (halbjährlich)

Ich mag ihn ;)
Wir haben uns vor Weihnachten getroffen, es sind bald 2 Jahre. Zufällig. Unser Stammtisch fand in Münster statt, als uns ein Mann auf slowaksich ansprochen hat: Abend, Abend! Wir haben gedacht: Jaja, er hat ein paar Wörte gelernt, die er uns zeigen möchte ;)

Es hat sich herausgegeben, dass er auch ein Slowaker ist, der seit 5 Jahren in Hamburg wohnt. Kontakte ausgetauscht.

Als ich ein Praktikum in Hamburg gefunden habe, was auch ein Zufall war, haben wir uns nochmal getroffen. Und nochmal. Wegen Klavierspielen oder Bootrundfahrt. Wie auch immer. Schöne Zeit gehabt.

Heute, mit Verspätung von 1,5 Stunde haben wir uns wieder getroffen. Ursprünglich war es als eine Ablenkung vom Lernen gedacht. Vielmehr was es eine schöne Zeit mit viel Lachen (meistens meinerseits :) Ich freue mich schon auf die Noten, die ich bekomme.

Wir sehen uns wieder in einem halben Jahr. Oder früher?

Little company trip for carefully chosen people

How many people have to participate in taking a German student to her accomodation?

Well.. it depends. Yesterday we needed 4 of them.
We have divided our tasks:
Person 1 is the German student.
Person 2 has a driving licence, but didn´t drive for 4 years.
Person 3 knows how to drive the car.
Person 4 is strong enough to wear the luggage.

Noone knows where exactly the place of accomodation is.
And the best moment: yes, the accomodation would be reached twice as fast by foot as by car :))))
Now we know!

Raining

We met hundred times. In the bus. At school. At different places of the same city. But now it is different.

We said hello to each other. Suddenly. It was raining and you had the umbrella. Now I know your name. And how do you smile. What coulour is your voice. And eyes.

But anyway. There is much more in us than we can see. More than we can get to know in one human life.

Druhé pásmo

Odkedy cestujem aj do druhého pásma mám stále električenku iba na prvé.

Minule si tak hovorím: Nemôžeš stále jazdiť načierno! Kúp si konečne lístok a hlavne si ho nezabudni označiť.

Tak si bežím na autobus a naozaj, stihla som. A v tom červík pochybností: veď ja nemám lístok. Nenastúpila som teda, lebo som poctivka.

Pri automate som zistila, že na kúpenie lístka nemám ani korunu :)

Top secret

Please be careful and do not tell anyone that the queen smokes, because it can have influence on microphone during your presentation :)

Koľko stojí syr/ How much does the cheese cost

Thanks to Saška and Katka, now I know :)

The staff in KFC was litte confused about our ordering, since at first Katka didn´t see any sandwich. After little explanation by staff and strange looks we managed to come closer so everyone could hear our conversation.

Since I have been working, I realised that am not able to produce anything intelligent after the end of my working hours :) Like that day.. I could not understand why the cheese is so expensive. About 3 euros, only for cheese!

As Saška and Katka came to the conclusion that it costs only 15 cents extra, I gave up, because we stood there laughing about 10 minutes. After 8 minutes laughing begun the staff also to laugh and it seemed to be very difficult for them to sell us anything we wanted.

Thanks to 5 years of studies at the University of Economics I finally got it! Well.. it is so easy! But still tricky, since the numbers are very small, so because of wearing glasses and absence of brain it took me 9 minutes to find out how much does the cheese cost.

So, if the whole menu costs 119 Sk and the KFC version of hamburger costs 84 Sk and the cheese costs 89 Sk, how much does he cheese costs?

Right answer is: 5 Sk.
Yes, I know.. i cannot say without shame any more that I come from a mathematics family :)

Vendredi et samedi

Je m´ai senté très bon, comme une femme jolie. Presque comme une copine. C´est fou. Laissez-faire. Qu´est-ce qu´est la façon comment un garcon gagne une fille? Je suis curieuse.

Crazy Weekend

Začalo to tým, že som mala jazdu v autoškole. Moju prvú. Odviezli sme sa na parkovisko a v tieni na parkovisku za divadlom som dostala inštrukcie. Ako sa rozbehnúť a ako brzdiť. Ako sa vyhýbať jamám. Dopravná situácia sa skomplikovala, keď pribudli chodci. A auto s Coca-Colou. Škoda, že iba nakreslenou.

Hranie na klavíri pre rumunské veľvyslanectvo sa nekonalo, lebo organizátorom podujatia boli zahraniční Slováci a Česi v Rumunsku. Zomrel jeden básnik, ktorý bol s nimi hojne v kontakte. Na spomienke s ním sa čítala jeho básne a spomínalo sa naňho ako na dobrého človeka. Nepoznala som ho. Organizácia stretnutia bola veľmi spontánna, kto chcel, povedal pripravené slová. Mňa sa týkala skôr časť: kto vedel, zahral.

Kino v piatok. Horton. O sloníkovi v lese, ktorí počul hlasy a snažil sa zachrániť maličkých ľudkov. Stretla som Kiku, Maika a samozrejme Sašku. Prišiel aj Matúš a jeho spolubývajúci Štefan. Tiež nemal lístok, takže sme si ich išli kúpiť. Študenti.

Cítila som sa príjemne. Akoby sme sa už dávno poznali. Pritom to bolo aj s cestou 5 minút. Neviem, od čoho to závisí. Porozprávala som mu moje skvelé historky o tom ako môj brat otvára obálku s peniazmi a iné. Pri niektorých ľuďoch sa mi ľahko rozpráva. On nám porozprával o Tesco-stane :)

V sobotu sme s Majkou vybrakovali koktejl bar. Zaspomínali na časy dávno minulé. Zjedli najväčší zákusok v mojom živote. Takmer sa nezmestil na tanierik. Bol taký.. hnedý :) Ehm.. čokoládový. Majka si kúpila v Tescu prekvapenie pre jej priateľa, ale neskúmala som, či ho aj použili. Predsa len, zachovajme dékorum.

Majkin priateľ Matúš nas potom volal pozerať film, vraj Štefan ho veľmi prehováral, aby prišla aj aktarinka. Táto časť ku mne prišla len sprostredkovane :) Cieľom bolo sa najprv najesť a potom pozrieť film. Ale to len oficiálne. V skutočnosti sme sa venovali príjemnejším činnostiam. Znova som nemohla odolať a porozprávala všetkým zážitky z môjho doterajšieho života. Za to som sa dozvedela podrobnosti zo života generátorov.

A dostala som niekoľko komplimentov. A podržali mi kabát. Ďakujem! Cítila som sa tak.. žensky :)

Film sme samozrejme nestihli dopozerať, lebo odkedy sa platí za nočný bus, nikto ním nechce ísť. Sa mi páčilo iba tak sa flákať po meste a navštevovať kamarátov. Neviem ale určiť, či si vypýta moje číslo alebo..

V nedeľu sme boli na dostihoch. Saška vyhrala voľné vstupenky. Ušetrené peniažky sme si vsadili na kone. Najprv sme vyhrali a potom prehrali. Čistý zisk zo stávkovania bol u mňa teda 6 korún. Vzhľadom na vykúpenie stánku s jedlom a cukrovou vatou som ale zistila, že som hlboko v mínuse. Moje účtovníctvo utrpelo ťažké straty.

Katka priniesla svojho psíka, ktorý nás šteklil popod nohy. Tmolil sa úplne zlatučko a Katka musela ísť cik-cak, lebo psík ešte nevedel ísť rovno :)

O iných nezaujímavých činnostiach typu diplomka nebudem písať, lebo som sa jej dosť napísala cez víkend. Víkend bol skvelý. Kedy si to zopakujeme najbližšie? :)

Ako opísať les

Je to jednoduché. Potrebujeme:
- pohľadnicu lesa
- najlepšie takú kde je veľa stromov
- na fotke nesmú byť vidno koruny stromov, iba kmene
- pomedzi stromy vidno trávu, mach a iné zelené veci

Postup:
- rodič sa snaží vysvetliť vysokoškolákovi, čo vidí na pohľadnici

Výsledok:
- Jeeej, pozri na tie farby a na tie stĺpy.
- Stĺpy?!
- Nooo.. veď, stromy :) Ach.. tento život v meste..!
- Ahaa, stromy.. a ako hovoríte u vás v meste tomuto zelenému? :)

Radšej mi neodpovedal :) Ale nestrácam nádej.

Ako prevziať výhru

Tak to prišlo. V pondelok o druhej. Pozvanie na odovzdanie výhry. Mohli by mi písať aj častejšie, takýmto správam som mimoriadne priaznivo naklonená.

V noci zo soboty na nedeľu sa posúval čas zo zimného na letný. Teda o hodinu. Ešte kým som spala, vošli do izby naši a potichučky mi prestavili hodiny na správny čas. Večer som si povedala, že si teda nastavím nový čas a posunula som hodiny o hodinu.

V pondelok ráno o 13.15 môjho času mi volá chlapík, že či som už na ceste. Vraví:
- Ste už na ceste?
- Noo... veď máme stretnutie o druhej, nie? - ja na to.
- Nooo.. veď už je štvrť na tri!
Chvíľa ticha na mojej strane. Rýchle rozmýšľanie a bleskový pohľad na hodiny. Osvietilo ma:
- Jaaaaj.. ja mám asi ešte starý čas ešte.
- Nooo... stane sa. Za koľko stihnete prísť? - aj v telefóne počuť, že jemu sa to také smiešne nezdá.
- O 20 minút som tam..
- Tak my vám zatiaľ postrážime tú výhru. Nebojte sa, počkáme..

Sakra, sakra. To vážne? Saška mi hovorila: A keď tam pôjdeš, obleč si pekné tričko, lebo keď je to ten feši, musíš zapôsobiť.

V tom zmätku som rýchlo dojedla a hodila na seba prvé čo prišlo. Hanba, hanba! A to som si ešte hovorila, že veď pôjdem skôr, aby som našla tú správnu budovu :)

Tak som dobehla. Prišla som na vrátnicu, ani som nepovedala svoje meno a vrátnik na to:
- Vy ste určite tá, čo vyhrala, však?
Nenapadlo mi nič múdre:
- Noo, som.. tak už to všetci vedia?!

Zavolal teda pánovi, ktorý ma o výhre informoval. Chvíľu som postávala pri vchode, potom som si radšej sadla. Trapas!! Nielenže v Carltone som si spravila hanbu, ešte aj tu s tým letným časom. Raz za život niečo vyhrám a aj to nie som schopná prísť načas.

Ešte stále je tu šanca, že to nebude TEN, ale iný. Modlím sa. Do budovy prúdi množstvo ľudí, najmä mužov.
Ktorý je asi tak ten Môj? :)

Aaaa... už ho vidím, blíži sa.
Aaaach.. nádych výdych. Taký pekný muž! A čo je na tom najlepšie, nie je to Ten! Teším sa, neskutočne.

Je veľmi milý a vyzerá, že mu vôbec nevadí, že meškám. Rozprávame sa vo výťahu o letnom čase. Predstavuje ma kolegom. Iba sa usmievam a hovorím všetkým svoje meno. Znova sa ospravedlňujem.

Krabica ma už čakala. Povedali:
- A teraz by sme si vás chceli odfotiť. Ukážte ako sa tešíte z výhry.
Potom som sa už len tešila.

- Táto výhra sa sama prestaví na letný čas, keď k tomu o rok príde.
Ja na to: - Jeej.. no, to je praktické :)

- Ešte si dáme skupinovú fotku, aby sa tuto kolegyňa mohla vrátiť do práce.
- Ja som žmurkol. - povedala ten Môj.
- Tak ešte jednu. Skúste sa tváriť príjemne :)
Dúfam, že tie fotky nikdy nezverejnia.

Odniesol mi krabicu k výťahu. Cestou sme omylom stačili iné poschodie. Bolo to celkom príjemné, aspoň pre mňa. On držal tú krabicu, tak to neviem posúdiť, či aj pre neho. Ešte prechod cez vrátnicu a posledné mávanie. Prežila som to!!!

Poučenie: keď si prestavujem hodiny, vždy len za pomoci niekoho inteligentnejšieho. Naši mi ich prestavili dobre. Aj ja som si ich posunula o hodinu, tak ako sa to má urobiť.
Akurát opačným smerom :)

Sukne

Vonku je tak príjemne. Žiada sa mi iba sedieť na lavičke, obzerať kvietky a vírivé sukne. Lebo Slovenky nosia sukne viac ako Nemky. Miesto toho sa tvárim, že píšem diplomku a predstavujem si aké to bude keď budem jazdiť na aute.

Bude to určite super :) V mojom živote sa predsa dejú iba skvelé veci. Aspon ja si pamätám iba tie skvelé. Ako keď sme v druhej triede na hudobnej tancovali ľudové tance. Mne pripadol chlapec, ktorý sa mi hrozne páčil. Mama mi dala do školy ružovú sukničku a pokyny, že si ju mám obliecť keď budeme tancovať. Tak som si ju šla obliecť na záchod, predsa len, dievčatá sa neprezliekali v triede. Kým som došla, prebehla polovica tanca, lebo ostatné dievčatá nemali sukničky so sebou, lebo to bola iba skúška. Veru, mala som na sebe ružovú sukňu a nevedela som kroky. Chlapec, ktorý sa mi páčil bol pridelený inej, takej bez sukne.

Niekedy sa to s tými sukňami ozaj neoplatí :)

Pas ça, s´il vous plaît

Aujourd´hui dans un centre commercial. J´avais mal au coeur. Beaucoup de choses avec aucune importance que nous augmentons sur nos vies. Petits flirts, parce qu´on ne sait pas ou on ne veux pas s´amuser d´une façon differente.

J´en ai marre. Epargnez-moi!

Confused

Som nejaká nerozhodná. Tak v ktorej reči vlastne píšem? Vyzerá to, že mám problémy s určením cieľovej skupiny :)

Možno je to tým, že je najmä pre... :)

Fischenliebe vs. Tanzen

Ich liebe Fische. Vor allem Forellen. Und Sardinen. Ich habe mich angewöhnt, jede Woche eine Sardine zu essen. Na gut, nicht eine.. eine Konserve.

Morgen gehe ich mit Saška tanzen. Oder eher tanzen zuschauen. Oder Saška kann tanzen und ich zuschauen oder umgekehrt. Das müssen wir noch abstimmen ;)

Hier wird gearbeitet...

Heute an der Uni habe ich versucht, meinen Diplomarbeitleiter zu erreichen. Es hat sich herausgestellt, dass er heute nicht da ist, da er weg ist.. logisch ;) Die Sekretärin hat mich infomiert, dass er an einer Konferenz außerhalb Bratislava teilnimmt.

Ich habe gefragt: Und kommt er heute noch?
Sie meinte: Aaaach... schauen sie zu: Es ist Freitag Nachmittag. Meinen sie, dass er sich in die Arbeit zurückkehrt, wenn er da übernachtet hat?
Und ich (in Verlegenheit): Ehmm.. vielleicht ;))

Sie hat mich so angeschaut, als ob ich vom Mars wäre.

Život na pokračovanie..

Páči sa mi keď niečo zažijem a mám potom dojem, že daná situácia skončila a nebude nikdy pokračovať, ale o pár dní, týždňov, mesiacov sa vynorí pokračovanie. Je to napínavé: žiť.

Dostala som správu, že som vyhrala v súťaži, keďže som nechala životopis istej firme. Rozhovor s pracovníkom tej firmy, mimochodom veľmi príjemným a mimoriadne pekným mladým mužom, zostáva v mojej pamäti ako niečo za čo sa do istej miery hanbím. Dokonca som mala nutkanie ho vyhľadať a ospravedlniť sa, pri tej príležitosti som mu aj kúpila darček na uzmierenie, ktorý som mu samozrejme nedala (som od prírody hanblivá, no), lebo som celú túto moju aktivitu následne zavrhla s myšlienkou, že snáď ho nestretnem pri pohovore, lebo to by mi to miesto potom asi nedali :)

Je to ako keď niekoho nechcete stretnúť, ale pritom chcete, len za iných okolností. Lenže okolnosti si človek nevyberie. Aspoň som sa dozvedela jeho meno, mimochodom. Už mu nemôžem dávať mená v mojich snoch, škoda. No dobre, dobre... môžem, ale len také zvieracie a iné :)

Kvapľová jaskyňa

V atlase ma zaujalo okienko s názvom Vyskúšajte si. Napríklad nápad vyrobiť si doma kvapľovú jaskyňu. Stačí krabicu od topánok vystlanú alobalom, prevliecť cez ňu špagát a jeho konce namočiť do pohárov so slanou vodou. Zvládla som opísať tento náročný postup v jednej vete, som proste šikovná. Po pár dňoch sa na špagáte vraj vytvoria stalagmity a stalaktity. Keď budem zas dieťaťom, chcem to skúsiť. A mnohé iné. Keď prestanem dospelácky myslieť na to, koľko miesta to zaberie a nemáme to kde skladovať.

Nechcem byť dospelá. Všetky deti sú vedené k tomu, aby dospeli.. niektorým sa to našťastie nepodarí nech robí okolie čokoľvek :)

Veľkonočné blues

Toľko podnetov.. život je proste zaujímavý.

Tradícia v našej rodine hovorí, že hoci šibú muži, od babky aj starej mamy dostanem čokoládového zajaca aj ja. Nerozumiem tomu, je to podľa mňa úplne nezaslúžene. Navyše by som si niekedy želala mať toľko rokov, aby šibači s ohľadom na môj vek zanechali polievanie a obmedzili sa na básničku ;)

Veru.. ale na druhej strane sme sa skvelo najedli. Milujem pečenú kačku na jablkách a víne. Hoci by som si chcela kúpiť hus a mať husacie hody. Lenže na to máme zatiaľ málo členov rodiny. Tak žeby sme narýchlo nejakých dorobili? Zas ale čakať 9 mesiacov.. to bude akurát na budúcu kačaciu sezónu ;)

Ako zákusok štrúdla s višňami a makom. Božské. Idem si dať ešte kúsok..

Strážim, strážiš, strážime..

Dnes mi jedna slečna bez toho aby som niečo spravila násilne strčila do rúk 500-korunu. Chcela aby som jej ju postrážila. V strážení päťstokorunáčiek som totiž profík. Mám na to všetky predpoklady a kvalifikáciu, dokonca požadovanú dvojročnú prax :)

Pravda, táto príhoda má svoje pozadie: bola som na kurze prvej pomoci a holka z kurzu si musela ísť zapáliť. Spomedzi dvadsiatich ľudí ma vybrala ako jedinú(!) vhodnú na stráženie jej vecí, najmä tých čo mala vyložené na lavici. Určite to nebolo tým, že som sedela najbližšie :) Gratulácie prijímam na mojej domácej adrese.

Zato inštruktor prvej pomoci bol dobrý mäsiar. Mal v zásobe zopár nechutných vtípkov o striekajúcej krvi a dochramaných telách. Jedno dievča sa dokonca postavilo, že je jej zle a vrátilo sa až ku koncu hodiny.

My ostatní sme to prežili v zdraví, aj vďaka tomu, že sa v polovici kurzu zasekol počítač. Táto príhoda je nedokončená, nakoľko pokračovanie kurzu nás čaká našťastie až po sviatkoch..

Swedish movie Evil (2003)

I saw a great movie. From Sweden. In Swedisch. With subtitles, of course ;)

It was about a guy whose stepfather mishandled him and as a counsequence he fighted cruelly with his schoolmates. That´s why no school wanted to educate him. So his mother sold all her heritage in order to have money for his education in a private prominent school.

The school was quite untypical, because the elder students had the right to give orders to the younger ones, so chicaning was expanding. Almost everything was allowed and when a younger student decided to defend or protect himself, it led many times to being expelled.

But this boy was strong and intelligent enough. He dared to resist and didn´t allowed them to humiliate himself. He was strong also mentally, because he had never stop thinking how to defeat the system which supported chicaning. He decided to fight against the human badness and malignity.

Since they could not break his soul, they attacked his friend and his girlfriend. Both of them quitted under pressure the school. The profs blamed him for not being able to protect his friends, although he couldn´t do anything. He was also tyrranized and forced to leave the school.

But in the final moment he decided not to give up and asked a lawyer for help. The school law shouldn´t have superiority over the law of the country and the law which protects human rights.

The experience from the school allowed him to have force to resist his stepfather. He gained a new self-confidence in his deeds. He experienced that he has to fight against the badness in people, because if no one does, the cruelty will gain control over the human beings.

I admired his handling, because it is not easy to stand up for good things against all around. We should not ignore bad deeds which confront us in our day-to-day life. Even if we think that there is a wall around us, we should not give up.

I didn´t saw the firt part of the movie, which is supposed to be a bit different from the part in the prominent school. But I still recommend it very strong. And now.. good night ;)

Scény z filmu

Keď odchádzam, je mi za tým ľúto. Ale v ústrety budúcnosti. Vždy sa môžem vrátiť, povedali. Ale ja myslím, že to už nikdy nebude ako predtým. Preto sa nechcem vracať. Ale už ani stále začínať odznova.

Žiada sa mi stálosť. Vedieť, ako funguje môj svet. Chvíľu nechcem behať z miesta na miesto. Iba si sadnúť a pozorovať ako plynie čas. Ale v mojom svete je stála zmena.

Dnes žiadne vtipnosti. Za posledný mesiac odišli z môjho sveta dvaja ľudia, ktorí boli jeho súčasťou. On a ona. Asi to tak malo byť. Už žiadne ďalšie straty, prosím.

Dnes v autobuse uvoľnili dvaja chlapci miesto staršej pani. Teda, niežeby pani potrebovala dve miesta.. Situáciu zhodnotili obaja slovami: "Som macher!" Nepovedali ale: "Si macher!" Povedali: "Som macher!" pochválili sami seba :)

A potom si strihli, že kto prehrá, si môže sadnúť na to druhé voľné miesto. Jeden z nich si teda sadol a po polke cesty ten čo sedel prinútil toho, čo stál, aby sa vymenili. Pani na nich iba očarená pozerala. Bola to scéna ako z filmu.

Môj šéf ma nečakane odviezol domov. Pršalo a kvapky padali namiesto na môj dáždnik na jeho auto. Bolo to od neho milé. Po výplate som odišla. Nadlho. A on usúdil, že pôjde tiež. Na rozdiel odo mňa iba na volejbal.

Pri obede sme sa smiali, že nabudúce si dám menšiu porciu, lebo som nevládala pojesť všetky kúsky jedla. Nabudúce.. Budú mi chýbať.

Slnko na hrádzi a v duši

Dnes na hrádzi nefúkal vietor. Nestáva sa mi to často. Štatisticky je to pomerne zriedkavé. Avšak ak vezmem do úvahy, koľko krát som na hrádzi bola, nie je to ani reprezentatívna vzorka na bežný prieskum.

Zato môj prieskum v pivnici ukázal, že využívame každý jej kubický meter. Milióny vecí, ktoré nie sú v tej chvíli potrebné. Cez ne presvitá niečo, čo sa podobá na to, čo hľadáme.

Vzala som teda vrchný bicykel z kopy a zistila, že sedadlo je nastavené tak vysoko, že sa budem musieť dobre popozerať v prvom bufete po niekom, kto mi ho dá dole. V bufete sedela Saška a dva páry chlapcov.

Saška ma zbadala a ako vstávala, rýchlo si aj sadla.

Tých korčuliarskych sme zdiaľky obzreli a zistili, že nemajú to, čo by sme chceli. Tí druhí mali na celom stole súčiastky od tachometra, ktorý skladali. Vyzeralo to nádejne. Následne prebehla konverzácia:

- Ahoj, nechcem vyrušovať, ale nemáte prosím náhodou nejaký nástroj, ktorým by sa dalo dať dole sedátko na biku?
- Á.. ále áno. Môže byť imbusový kľúč?
- Jasné. (Kto z vás vie, čo je imbusový kľúč?) - Zjavne som bola jediná neinformovaná :)

Áno, je to presne to čo si myslíte. Také udělátko na dávanie sedadla dole. Predstaviť sa to dá rôzne, fungovalo to však dokonale.

Okrem toho som zistila, že som príliš slabá na odšróbovanie čohokoľvek, čo utiahla mužská časť rodiny. Chlapci ale boli silní a tak to bolo raz-dva hotové. Saška im za odmenu ukázala Supermana na tričku :) Ešte sme si zakývali a mohli sme ísť.

Predbehli sme zopár ľudí, ale nás nikto. V bufete, ktorý bol našim cieľom tiekla kofola rýchlosťou malý pohár za 2 minúty. Saška zatiaľ strážila bicykel, o ktorom si myslela, že je môj. Nakoniec k nemu prišla jeho majieľka a vysvitlo, že môj nie je. Pravda, chceli sme ju osloviť: Prepáčte, ale toto je náš bicykel, neberte nám ho :) Nápad bol prijatý hlasovaním ako výborný, len sa nám nechcelo pohnúť z miesta.

Svietilo slnko a motýle poletovali. Skoro ako na jar. Už len doplniť počet výskytov na hrádzi tak, aby sa z toho dal spraviť seriózny prieskum. Alebo radšej neseriózne piť kofolu a viesť rozhovory o živote až do východu slnka a vítať nový deň za horizontom.

Snežienky

Dnes som prišla a na stole našla snežienky. K zajtrajšiemu dňu žien. Bola som potešená, nečakane.

Včerajší pohovor bol zaujímavý najmä tým, že personalista bol viac v strese ako ja. Dokonca tak, že som sa ho spýtala, či je to jeho prvý pohovor a dozvedela sa, že ôsmy. Bol ale veľmi milý a zaskočil ma tým, že mi tykal. Čo ale v priebehu pohovoru nakoniec nebolo až také nápadné, keďže prebiehal v angličtine. Zato som sa dozvedela pár zákulisných informácií.

Boli dvaja. Jeden sa spýtal, kde sa vidím o päť rokov a druhý mu odpovedal, že tú otázku neznáša. Celkom pekne sa navzájom porozprávali :) Ako skvelý benefit mi ponúkli notebook nadoma, aby som mohla, podľa ich slov, aj v pyžame pracovať na ich projektoch.

Následne ma pochválili a on ma šiel odprevadiť dole a tam mi nadšený hovorí: Toto bol môj najlepší pohovor za posledné dva mesiace, taká príjemná a uvoľnená atmosféra a hoci sa to nemá hovoriť, môžem ti povedať, že to asi dopadne dobre a budeme mať záujem.

Hlavná vec, čo ma k tomu napadlo bolo: Hmmm.. a nemalo by to byť naopak? :) Ja som mala byť tá v strese a po pohovore sa tešiť. Mali ale šesť výťahov a na každom poschodí recepciu. Zato nemali minerálku, iba čistú vodu.

Nakoniec, veď bublinky sú predsa zdravé iba v čokoláde, takže mi to vôbec nevadilo. Okrem toho bublinky vzniknú keď zostanú snežienky samé vo vode. Z posledných zvyškov síl som rozpoznala, že toto nie je minerálka.

Saške o fašírke

Môj šéf je veľmi milý človek. Je trochu záhadný ako všetci šéfovia. Záhadní sú aj všetci noví zamestnanci.

A potom prišlo želanie napísať o niečom, čo dôverne poznáme. Fašírky. Je to ako keď príde človek z lyžovačky a doma ho čaká jedlo. Uznávam, lyžovačka je špecifický prípad, po nej chutí čokoľvek.

Lepšie by bolo napísať: fašírky sú ako.. ako keď prídem z nákupu a doma sa už varí z toho, čo mám v taške. Je to trochu časový nesúlad, ale v dnešnej dobe..

Je to ako vôňa, ktorá opantá zmysly. Mohla by to byť aj reklama na ktorýkoľvek parfum. Nikto síce nechce voňať ako fašírka, ale televízor predsa nevydáva vôňu. Vzniká len v predstave.

Je ako Pavlov reflex. A potom príde zahryznutie a mozog je vo vytŕžení. Chuťové zmysly sú mimo zmyslov. Pre také chvíle sa oplatí žiť :)

S(t)ud(n)ičky

Dnes som stretla chalana, ktorého oči boli ako.. ako sa to píše: dve studničky. Niežeby boli vodové, neboli dokonca ani modré. Iba také priateľské. Hlboké. Priam na utopenie.

Ale žiadne ilúzie. Žiadne skoky do studničiek.

Okrem toho som zistila, že s mojimi kolegami mám spoločných známych a že držková polievka lepšie vyzerá ako chutí. Prípadne že aj polovičná porcia držkovej celkom postačuje na moju priemernú ročnú spotrebu.

A dnes som sa naučila, že sa zle kreslia rovné čiary, keď sa pri tom človek smeje. Buď sa teda nebudem smiať alebo zanechám kreslenie rovných čiar. Aspoň tých, čo sú v zelenej farbe. Kreslenie zelených čiar aj tak nepatrí k mojim záľubám.

Z okna mojej práce mám výhľad na školu, kde hrám na klavíri. Delí nás cesta, štvorprúdová. Dá sa obísť cez prechod po ľavej alebo pravej strane, oba smery trvajú asi desať minút chôdze. Alebo možno použiť dieru v plote. Jedna tyčka chýba. Je to lákavé.. možno raz, keď prestanem padať do studničiek :)

To be or not to be

"La vie n´est pas ce que l´on a vécu, mais ce dont on se souvient et comment on s´en souvient." (G. Márquez)

Živote nie je to, čo sme v ňom zažili, ale to, na čo si spomíname a ako si na to spomíname.

Možno keď zostarnem, už si nebudem pamätať podrobnosti. Nebudem si pamätať slová. Iba niektoré - možno. Ale chcela by som si pamätať vôňu kvetov. Okamih, keď sme šli v aute a ja som zistila, že oblaky visia iba tak v priestore. Že sú krásne, keď cez ne presvitá slnko. Chvíle, keď mi bolo dobre. Keď som mohla mlčať. Alebo naopak rozprávať. Ležať s nohami vyloženými o stenu a snívať.

Nevadí mi, ak si nebudem pamätať na rozhovory. Stačí mi ten pocit ako som sa s niekým cítila. Slová sa zabudnú. Ale budem si spomínať na to, čo bolo v povetrí. Harmónia. Alebo vzrušenie. Súzvuk. Alebo rozklad. Chcem si navždy pamätať pocity, ktoré som mala.

Čítala som si zápisky z pred mnohých rokov a niektoré poznámky mi nedali hneď zmysel. Musela som sa znovu vžiť do tej chvíle, keď so ich napísala. Hoci sa zdalo, že boli zabudnuté, neboli. Dúfam, že mi to vydrží. Aj keď smiem k nim čokoľvek dopísať, neurobím to. A budem veriť, že aj o nejaký čas si budem môcť pripomenúť ako to bolo. Možno to bude v mojich spomienkach inak ako je to zapísané. Možno si v spomienkach odžijem znova tú istú situáciu. Len zmenenú.. doplnenú o spomienky na budúcnosť.