Ako prevziať výhru

Tak to prišlo. V pondelok o druhej. Pozvanie na odovzdanie výhry. Mohli by mi písať aj častejšie, takýmto správam som mimoriadne priaznivo naklonená.

V noci zo soboty na nedeľu sa posúval čas zo zimného na letný. Teda o hodinu. Ešte kým som spala, vošli do izby naši a potichučky mi prestavili hodiny na správny čas. Večer som si povedala, že si teda nastavím nový čas a posunula som hodiny o hodinu.

V pondelok ráno o 13.15 môjho času mi volá chlapík, že či som už na ceste. Vraví:
- Ste už na ceste?
- Noo... veď máme stretnutie o druhej, nie? - ja na to.
- Nooo.. veď už je štvrť na tri!
Chvíľa ticha na mojej strane. Rýchle rozmýšľanie a bleskový pohľad na hodiny. Osvietilo ma:
- Jaaaaj.. ja mám asi ešte starý čas ešte.
- Nooo... stane sa. Za koľko stihnete prísť? - aj v telefóne počuť, že jemu sa to také smiešne nezdá.
- O 20 minút som tam..
- Tak my vám zatiaľ postrážime tú výhru. Nebojte sa, počkáme..

Sakra, sakra. To vážne? Saška mi hovorila: A keď tam pôjdeš, obleč si pekné tričko, lebo keď je to ten feši, musíš zapôsobiť.

V tom zmätku som rýchlo dojedla a hodila na seba prvé čo prišlo. Hanba, hanba! A to som si ešte hovorila, že veď pôjdem skôr, aby som našla tú správnu budovu :)

Tak som dobehla. Prišla som na vrátnicu, ani som nepovedala svoje meno a vrátnik na to:
- Vy ste určite tá, čo vyhrala, však?
Nenapadlo mi nič múdre:
- Noo, som.. tak už to všetci vedia?!

Zavolal teda pánovi, ktorý ma o výhre informoval. Chvíľu som postávala pri vchode, potom som si radšej sadla. Trapas!! Nielenže v Carltone som si spravila hanbu, ešte aj tu s tým letným časom. Raz za život niečo vyhrám a aj to nie som schopná prísť načas.

Ešte stále je tu šanca, že to nebude TEN, ale iný. Modlím sa. Do budovy prúdi množstvo ľudí, najmä mužov.
Ktorý je asi tak ten Môj? :)

Aaaa... už ho vidím, blíži sa.
Aaaach.. nádych výdych. Taký pekný muž! A čo je na tom najlepšie, nie je to Ten! Teším sa, neskutočne.

Je veľmi milý a vyzerá, že mu vôbec nevadí, že meškám. Rozprávame sa vo výťahu o letnom čase. Predstavuje ma kolegom. Iba sa usmievam a hovorím všetkým svoje meno. Znova sa ospravedlňujem.

Krabica ma už čakala. Povedali:
- A teraz by sme si vás chceli odfotiť. Ukážte ako sa tešíte z výhry.
Potom som sa už len tešila.

- Táto výhra sa sama prestaví na letný čas, keď k tomu o rok príde.
Ja na to: - Jeej.. no, to je praktické :)

- Ešte si dáme skupinovú fotku, aby sa tuto kolegyňa mohla vrátiť do práce.
- Ja som žmurkol. - povedala ten Môj.
- Tak ešte jednu. Skúste sa tváriť príjemne :)
Dúfam, že tie fotky nikdy nezverejnia.

Odniesol mi krabicu k výťahu. Cestou sme omylom stačili iné poschodie. Bolo to celkom príjemné, aspoň pre mňa. On držal tú krabicu, tak to neviem posúdiť, či aj pre neho. Ešte prechod cez vrátnicu a posledné mávanie. Prežila som to!!!

Poučenie: keď si prestavujem hodiny, vždy len za pomoci niekoho inteligentnejšieho. Naši mi ich prestavili dobre. Aj ja som si ich posunula o hodinu, tak ako sa to má urobiť.
Akurát opačným smerom :)