utorok 15. apríla 2008

Crazy Weekend

Začalo to tým, že som mala jazdu v autoškole. Moju prvú. Odviezli sme sa na parkovisko a v tieni na parkovisku za divadlom som dostala inštrukcie. Ako sa rozbehnúť a ako brzdiť. Ako sa vyhýbať jamám. Dopravná situácia sa skomplikovala, keď pribudli chodci. A auto s Coca-Colou. Škoda, že iba nakreslenou.

Hranie na klavíri pre rumunské veľvyslanectvo sa nekonalo, lebo organizátorom podujatia boli zahraniční Slováci a Česi v Rumunsku. Zomrel jeden básnik, ktorý bol s nimi hojne v kontakte. Na spomienke s ním sa čítala jeho básne a spomínalo sa naňho ako na dobrého človeka. Nepoznala som ho. Organizácia stretnutia bola veľmi spontánna, kto chcel, povedal pripravené slová. Mňa sa týkala skôr časť: kto vedel, zahral.

Kino v piatok. Horton. O sloníkovi v lese, ktorí počul hlasy a snažil sa zachrániť maličkých ľudkov. Stretla som Kiku, Maika a samozrejme Sašku. Prišiel aj Matúš a jeho spolubývajúci Štefan. Tiež nemal lístok, takže sme si ich išli kúpiť. Študenti.

Cítila som sa príjemne. Akoby sme sa už dávno poznali. Pritom to bolo aj s cestou 5 minút. Neviem, od čoho to závisí. Porozprávala som mu moje skvelé historky o tom ako môj brat otvára obálku s peniazmi a iné. Pri niektorých ľuďoch sa mi ľahko rozpráva. On nám porozprával o Tesco-stane :)

V sobotu sme s Majkou vybrakovali koktejl bar. Zaspomínali na časy dávno minulé. Zjedli najväčší zákusok v mojom živote. Takmer sa nezmestil na tanierik. Bol taký.. hnedý :) Ehm.. čokoládový. Majka si kúpila v Tescu prekvapenie pre jej priateľa, ale neskúmala som, či ho aj použili. Predsa len, zachovajme dékorum.

Majkin priateľ Matúš nas potom volal pozerať film, vraj Štefan ho veľmi prehováral, aby prišla aj aktarinka. Táto časť ku mne prišla len sprostredkovane :) Cieľom bolo sa najprv najesť a potom pozrieť film. Ale to len oficiálne. V skutočnosti sme sa venovali príjemnejším činnostiam. Znova som nemohla odolať a porozprávala všetkým zážitky z môjho doterajšieho života. Za to som sa dozvedela podrobnosti zo života generátorov.

A dostala som niekoľko komplimentov. A podržali mi kabát. Ďakujem! Cítila som sa tak.. žensky :)

Film sme samozrejme nestihli dopozerať, lebo odkedy sa platí za nočný bus, nikto ním nechce ísť. Sa mi páčilo iba tak sa flákať po meste a navštevovať kamarátov. Neviem ale určiť, či si vypýta moje číslo alebo..

V nedeľu sme boli na dostihoch. Saška vyhrala voľné vstupenky. Ušetrené peniažky sme si vsadili na kone. Najprv sme vyhrali a potom prehrali. Čistý zisk zo stávkovania bol u mňa teda 6 korún. Vzhľadom na vykúpenie stánku s jedlom a cukrovou vatou som ale zistila, že som hlboko v mínuse. Moje účtovníctvo utrpelo ťažké straty.

Katka priniesla svojho psíka, ktorý nás šteklil popod nohy. Tmolil sa úplne zlatučko a Katka musela ísť cik-cak, lebo psík ešte nevedel ísť rovno :)

O iných nezaujímavých činnostiach typu diplomka nebudem písať, lebo som sa jej dosť napísala cez víkend. Víkend bol skvelý. Kedy si to zopakujeme najbližšie? :)

Žiadne komentáre: