Sukne

Vonku je tak príjemne. Žiada sa mi iba sedieť na lavičke, obzerať kvietky a vírivé sukne. Lebo Slovenky nosia sukne viac ako Nemky. Miesto toho sa tvárim, že píšem diplomku a predstavujem si aké to bude keď budem jazdiť na aute.

Bude to určite super :) V mojom živote sa predsa dejú iba skvelé veci. Aspon ja si pamätám iba tie skvelé. Ako keď sme v druhej triede na hudobnej tancovali ľudové tance. Mne pripadol chlapec, ktorý sa mi hrozne páčil. Mama mi dala do školy ružovú sukničku a pokyny, že si ju mám obliecť keď budeme tancovať. Tak som si ju šla obliecť na záchod, predsa len, dievčatá sa neprezliekali v triede. Kým som došla, prebehla polovica tanca, lebo ostatné dievčatá nemali sukničky so sebou, lebo to bola iba skúška. Veru, mala som na sebe ružovú sukňu a nevedela som kroky. Chlapec, ktorý sa mi páčil bol pridelený inej, takej bez sukne.

Niekedy sa to s tými sukňami ozaj neoplatí :)

Pas ça, s´il vous plaît

Aujourd´hui dans un centre commercial. J´avais mal au coeur. Beaucoup de choses avec aucune importance que nous augmentons sur nos vies. Petits flirts, parce qu´on ne sait pas ou on ne veux pas s´amuser d´une façon differente.

J´en ai marre. Epargnez-moi!

Confused

Som nejaká nerozhodná. Tak v ktorej reči vlastne píšem? Vyzerá to, že mám problémy s určením cieľovej skupiny :)

Možno je to tým, že je najmä pre... :)

Fischenliebe vs. Tanzen

Ich liebe Fische. Vor allem Forellen. Und Sardinen. Ich habe mich angewöhnt, jede Woche eine Sardine zu essen. Na gut, nicht eine.. eine Konserve.

Morgen gehe ich mit Saška tanzen. Oder eher tanzen zuschauen. Oder Saška kann tanzen und ich zuschauen oder umgekehrt. Das müssen wir noch abstimmen ;)

Hier wird gearbeitet...

Heute an der Uni habe ich versucht, meinen Diplomarbeitleiter zu erreichen. Es hat sich herausgestellt, dass er heute nicht da ist, da er weg ist.. logisch ;) Die Sekretärin hat mich infomiert, dass er an einer Konferenz außerhalb Bratislava teilnimmt.

Ich habe gefragt: Und kommt er heute noch?
Sie meinte: Aaaach... schauen sie zu: Es ist Freitag Nachmittag. Meinen sie, dass er sich in die Arbeit zurückkehrt, wenn er da übernachtet hat?
Und ich (in Verlegenheit): Ehmm.. vielleicht ;))

Sie hat mich so angeschaut, als ob ich vom Mars wäre.

Život na pokračovanie..

Páči sa mi keď niečo zažijem a mám potom dojem, že daná situácia skončila a nebude nikdy pokračovať, ale o pár dní, týždňov, mesiacov sa vynorí pokračovanie. Je to napínavé: žiť.

Dostala som správu, že som vyhrala v súťaži, keďže som nechala životopis istej firme. Rozhovor s pracovníkom tej firmy, mimochodom veľmi príjemným a mimoriadne pekným mladým mužom, zostáva v mojej pamäti ako niečo za čo sa do istej miery hanbím. Dokonca som mala nutkanie ho vyhľadať a ospravedlniť sa, pri tej príležitosti som mu aj kúpila darček na uzmierenie, ktorý som mu samozrejme nedala (som od prírody hanblivá, no), lebo som celú túto moju aktivitu následne zavrhla s myšlienkou, že snáď ho nestretnem pri pohovore, lebo to by mi to miesto potom asi nedali :)

Je to ako keď niekoho nechcete stretnúť, ale pritom chcete, len za iných okolností. Lenže okolnosti si človek nevyberie. Aspoň som sa dozvedela jeho meno, mimochodom. Už mu nemôžem dávať mená v mojich snoch, škoda. No dobre, dobre... môžem, ale len také zvieracie a iné :)

Kvapľová jaskyňa

V atlase ma zaujalo okienko s názvom Vyskúšajte si. Napríklad nápad vyrobiť si doma kvapľovú jaskyňu. Stačí krabicu od topánok vystlanú alobalom, prevliecť cez ňu špagát a jeho konce namočiť do pohárov so slanou vodou. Zvládla som opísať tento náročný postup v jednej vete, som proste šikovná. Po pár dňoch sa na špagáte vraj vytvoria stalagmity a stalaktity. Keď budem zas dieťaťom, chcem to skúsiť. A mnohé iné. Keď prestanem dospelácky myslieť na to, koľko miesta to zaberie a nemáme to kde skladovať.

Nechcem byť dospelá. Všetky deti sú vedené k tomu, aby dospeli.. niektorým sa to našťastie nepodarí nech robí okolie čokoľvek :)

Veľkonočné blues

Toľko podnetov.. život je proste zaujímavý.

Tradícia v našej rodine hovorí, že hoci šibú muži, od babky aj starej mamy dostanem čokoládového zajaca aj ja. Nerozumiem tomu, je to podľa mňa úplne nezaslúžene. Navyše by som si niekedy želala mať toľko rokov, aby šibači s ohľadom na môj vek zanechali polievanie a obmedzili sa na básničku ;)

Veru.. ale na druhej strane sme sa skvelo najedli. Milujem pečenú kačku na jablkách a víne. Hoci by som si chcela kúpiť hus a mať husacie hody. Lenže na to máme zatiaľ málo členov rodiny. Tak žeby sme narýchlo nejakých dorobili? Zas ale čakať 9 mesiacov.. to bude akurát na budúcu kačaciu sezónu ;)

Ako zákusok štrúdla s višňami a makom. Božské. Idem si dať ešte kúsok..

Strážim, strážiš, strážime..

Dnes mi jedna slečna bez toho aby som niečo spravila násilne strčila do rúk 500-korunu. Chcela aby som jej ju postrážila. V strážení päťstokorunáčiek som totiž profík. Mám na to všetky predpoklady a kvalifikáciu, dokonca požadovanú dvojročnú prax :)

Pravda, táto príhoda má svoje pozadie: bola som na kurze prvej pomoci a holka z kurzu si musela ísť zapáliť. Spomedzi dvadsiatich ľudí ma vybrala ako jedinú(!) vhodnú na stráženie jej vecí, najmä tých čo mala vyložené na lavici. Určite to nebolo tým, že som sedela najbližšie :) Gratulácie prijímam na mojej domácej adrese.

Zato inštruktor prvej pomoci bol dobrý mäsiar. Mal v zásobe zopár nechutných vtípkov o striekajúcej krvi a dochramaných telách. Jedno dievča sa dokonca postavilo, že je jej zle a vrátilo sa až ku koncu hodiny.

My ostatní sme to prežili v zdraví, aj vďaka tomu, že sa v polovici kurzu zasekol počítač. Táto príhoda je nedokončená, nakoľko pokračovanie kurzu nás čaká našťastie až po sviatkoch..

Swedish movie Evil (2003)

I saw a great movie. From Sweden. In Swedisch. With subtitles, of course ;)

It was about a guy whose stepfather mishandled him and as a counsequence he fighted cruelly with his schoolmates. That´s why no school wanted to educate him. So his mother sold all her heritage in order to have money for his education in a private prominent school.

The school was quite untypical, because the elder students had the right to give orders to the younger ones, so chicaning was expanding. Almost everything was allowed and when a younger student decided to defend or protect himself, it led many times to being expelled.

But this boy was strong and intelligent enough. He dared to resist and didn´t allowed them to humiliate himself. He was strong also mentally, because he had never stop thinking how to defeat the system which supported chicaning. He decided to fight against the human badness and malignity.

Since they could not break his soul, they attacked his friend and his girlfriend. Both of them quitted under pressure the school. The profs blamed him for not being able to protect his friends, although he couldn´t do anything. He was also tyrranized and forced to leave the school.

But in the final moment he decided not to give up and asked a lawyer for help. The school law shouldn´t have superiority over the law of the country and the law which protects human rights.

The experience from the school allowed him to have force to resist his stepfather. He gained a new self-confidence in his deeds. He experienced that he has to fight against the badness in people, because if no one does, the cruelty will gain control over the human beings.

I admired his handling, because it is not easy to stand up for good things against all around. We should not ignore bad deeds which confront us in our day-to-day life. Even if we think that there is a wall around us, we should not give up.

I didn´t saw the firt part of the movie, which is supposed to be a bit different from the part in the prominent school. But I still recommend it very strong. And now.. good night ;)

Scény z filmu

Keď odchádzam, je mi za tým ľúto. Ale v ústrety budúcnosti. Vždy sa môžem vrátiť, povedali. Ale ja myslím, že to už nikdy nebude ako predtým. Preto sa nechcem vracať. Ale už ani stále začínať odznova.

Žiada sa mi stálosť. Vedieť, ako funguje môj svet. Chvíľu nechcem behať z miesta na miesto. Iba si sadnúť a pozorovať ako plynie čas. Ale v mojom svete je stála zmena.

Dnes žiadne vtipnosti. Za posledný mesiac odišli z môjho sveta dvaja ľudia, ktorí boli jeho súčasťou. On a ona. Asi to tak malo byť. Už žiadne ďalšie straty, prosím.

Dnes v autobuse uvoľnili dvaja chlapci miesto staršej pani. Teda, niežeby pani potrebovala dve miesta.. Situáciu zhodnotili obaja slovami: "Som macher!" Nepovedali ale: "Si macher!" Povedali: "Som macher!" pochválili sami seba :)

A potom si strihli, že kto prehrá, si môže sadnúť na to druhé voľné miesto. Jeden z nich si teda sadol a po polke cesty ten čo sedel prinútil toho, čo stál, aby sa vymenili. Pani na nich iba očarená pozerala. Bola to scéna ako z filmu.

Môj šéf ma nečakane odviezol domov. Pršalo a kvapky padali namiesto na môj dáždnik na jeho auto. Bolo to od neho milé. Po výplate som odišla. Nadlho. A on usúdil, že pôjde tiež. Na rozdiel odo mňa iba na volejbal.

Pri obede sme sa smiali, že nabudúce si dám menšiu porciu, lebo som nevládala pojesť všetky kúsky jedla. Nabudúce.. Budú mi chýbať.

Slnko na hrádzi a v duši

Dnes na hrádzi nefúkal vietor. Nestáva sa mi to často. Štatisticky je to pomerne zriedkavé. Avšak ak vezmem do úvahy, koľko krát som na hrádzi bola, nie je to ani reprezentatívna vzorka na bežný prieskum.

Zato môj prieskum v pivnici ukázal, že využívame každý jej kubický meter. Milióny vecí, ktoré nie sú v tej chvíli potrebné. Cez ne presvitá niečo, čo sa podobá na to, čo hľadáme.

Vzala som teda vrchný bicykel z kopy a zistila, že sedadlo je nastavené tak vysoko, že sa budem musieť dobre popozerať v prvom bufete po niekom, kto mi ho dá dole. V bufete sedela Saška a dva páry chlapcov.

Saška ma zbadala a ako vstávala, rýchlo si aj sadla.

Tých korčuliarskych sme zdiaľky obzreli a zistili, že nemajú to, čo by sme chceli. Tí druhí mali na celom stole súčiastky od tachometra, ktorý skladali. Vyzeralo to nádejne. Následne prebehla konverzácia:

- Ahoj, nechcem vyrušovať, ale nemáte prosím náhodou nejaký nástroj, ktorým by sa dalo dať dole sedátko na biku?
- Á.. ále áno. Môže byť imbusový kľúč?
- Jasné. (Kto z vás vie, čo je imbusový kľúč?) - Zjavne som bola jediná neinformovaná :)

Áno, je to presne to čo si myslíte. Také udělátko na dávanie sedadla dole. Predstaviť sa to dá rôzne, fungovalo to však dokonale.

Okrem toho som zistila, že som príliš slabá na odšróbovanie čohokoľvek, čo utiahla mužská časť rodiny. Chlapci ale boli silní a tak to bolo raz-dva hotové. Saška im za odmenu ukázala Supermana na tričku :) Ešte sme si zakývali a mohli sme ísť.

Predbehli sme zopár ľudí, ale nás nikto. V bufete, ktorý bol našim cieľom tiekla kofola rýchlosťou malý pohár za 2 minúty. Saška zatiaľ strážila bicykel, o ktorom si myslela, že je môj. Nakoniec k nemu prišla jeho majieľka a vysvitlo, že môj nie je. Pravda, chceli sme ju osloviť: Prepáčte, ale toto je náš bicykel, neberte nám ho :) Nápad bol prijatý hlasovaním ako výborný, len sa nám nechcelo pohnúť z miesta.

Svietilo slnko a motýle poletovali. Skoro ako na jar. Už len doplniť počet výskytov na hrádzi tak, aby sa z toho dal spraviť seriózny prieskum. Alebo radšej neseriózne piť kofolu a viesť rozhovory o živote až do východu slnka a vítať nový deň za horizontom.

Snežienky

Dnes som prišla a na stole našla snežienky. K zajtrajšiemu dňu žien. Bola som potešená, nečakane.

Včerajší pohovor bol zaujímavý najmä tým, že personalista bol viac v strese ako ja. Dokonca tak, že som sa ho spýtala, či je to jeho prvý pohovor a dozvedela sa, že ôsmy. Bol ale veľmi milý a zaskočil ma tým, že mi tykal. Čo ale v priebehu pohovoru nakoniec nebolo až také nápadné, keďže prebiehal v angličtine. Zato som sa dozvedela pár zákulisných informácií.

Boli dvaja. Jeden sa spýtal, kde sa vidím o päť rokov a druhý mu odpovedal, že tú otázku neznáša. Celkom pekne sa navzájom porozprávali :) Ako skvelý benefit mi ponúkli notebook nadoma, aby som mohla, podľa ich slov, aj v pyžame pracovať na ich projektoch.

Následne ma pochválili a on ma šiel odprevadiť dole a tam mi nadšený hovorí: Toto bol môj najlepší pohovor za posledné dva mesiace, taká príjemná a uvoľnená atmosféra a hoci sa to nemá hovoriť, môžem ti povedať, že to asi dopadne dobre a budeme mať záujem.

Hlavná vec, čo ma k tomu napadlo bolo: Hmmm.. a nemalo by to byť naopak? :) Ja som mala byť tá v strese a po pohovore sa tešiť. Mali ale šesť výťahov a na každom poschodí recepciu. Zato nemali minerálku, iba čistú vodu.

Nakoniec, veď bublinky sú predsa zdravé iba v čokoláde, takže mi to vôbec nevadilo. Okrem toho bublinky vzniknú keď zostanú snežienky samé vo vode. Z posledných zvyškov síl som rozpoznala, že toto nie je minerálka.

Saške o fašírke

Môj šéf je veľmi milý človek. Je trochu záhadný ako všetci šéfovia. Záhadní sú aj všetci noví zamestnanci.

A potom prišlo želanie napísať o niečom, čo dôverne poznáme. Fašírky. Je to ako keď príde človek z lyžovačky a doma ho čaká jedlo. Uznávam, lyžovačka je špecifický prípad, po nej chutí čokoľvek.

Lepšie by bolo napísať: fašírky sú ako.. ako keď prídem z nákupu a doma sa už varí z toho, čo mám v taške. Je to trochu časový nesúlad, ale v dnešnej dobe..

Je to ako vôňa, ktorá opantá zmysly. Mohla by to byť aj reklama na ktorýkoľvek parfum. Nikto síce nechce voňať ako fašírka, ale televízor predsa nevydáva vôňu. Vzniká len v predstave.

Je ako Pavlov reflex. A potom príde zahryznutie a mozog je vo vytŕžení. Chuťové zmysly sú mimo zmyslov. Pre také chvíle sa oplatí žiť :)

S(t)ud(n)ičky

Dnes som stretla chalana, ktorého oči boli ako.. ako sa to píše: dve studničky. Niežeby boli vodové, neboli dokonca ani modré. Iba také priateľské. Hlboké. Priam na utopenie.

Ale žiadne ilúzie. Žiadne skoky do studničiek.

Okrem toho som zistila, že s mojimi kolegami mám spoločných známych a že držková polievka lepšie vyzerá ako chutí. Prípadne že aj polovičná porcia držkovej celkom postačuje na moju priemernú ročnú spotrebu.

A dnes som sa naučila, že sa zle kreslia rovné čiary, keď sa pri tom človek smeje. Buď sa teda nebudem smiať alebo zanechám kreslenie rovných čiar. Aspoň tých, čo sú v zelenej farbe. Kreslenie zelených čiar aj tak nepatrí k mojim záľubám.

Z okna mojej práce mám výhľad na školu, kde hrám na klavíri. Delí nás cesta, štvorprúdová. Dá sa obísť cez prechod po ľavej alebo pravej strane, oba smery trvajú asi desať minút chôdze. Alebo možno použiť dieru v plote. Jedna tyčka chýba. Je to lákavé.. možno raz, keď prestanem padať do studničiek :)