Dnes som stretla chalana, ktorého oči boli ako.. ako sa to píše: dve studničky. Niežeby boli vodové, neboli dokonca ani modré. Iba také priateľské. Hlboké. Priam na utopenie.
Ale žiadne ilúzie. Žiadne skoky do studničiek.
Okrem toho som zistila, že s mojimi kolegami mám spoločných známych a že držková polievka lepšie vyzerá ako chutí. Prípadne že aj polovičná porcia držkovej celkom postačuje na moju priemernú ročnú spotrebu.
A dnes som sa naučila, že sa zle kreslia rovné čiary, keď sa pri tom človek smeje. Buď sa teda nebudem smiať alebo zanechám kreslenie rovných čiar. Aspoň tých, čo sú v zelenej farbe. Kreslenie zelených čiar aj tak nepatrí k mojim záľubám.
Z okna mojej práce mám výhľad na školu, kde hrám na klavíri. Delí nás cesta, štvorprúdová. Dá sa obísť cez prechod po ľavej alebo pravej strane, oba smery trvajú asi desať minút chôdze. Alebo možno použiť dieru v plote. Jedna tyčka chýba. Je to lákavé.. možno raz, keď prestanem padať do studničiek :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
juu kati tento je krasny sa mi paci ako pises, ako seriozna spisovatelka fakt :) som rada ze som ta inspirovala
s.
Dakujem Saska a necham sa inspirovat aj nadalej ;)
Zverejnenie komentára