Môj šéf je veľmi milý človek. Je trochu záhadný ako všetci šéfovia. Záhadní sú aj všetci noví zamestnanci.
A potom prišlo želanie napísať o niečom, čo dôverne poznáme. Fašírky. Je to ako keď príde človek z lyžovačky a doma ho čaká jedlo. Uznávam, lyžovačka je špecifický prípad, po nej chutí čokoľvek.
Lepšie by bolo napísať: fašírky sú ako.. ako keď prídem z nákupu a doma sa už varí z toho, čo mám v taške. Je to trochu časový nesúlad, ale v dnešnej dobe..
Je to ako vôňa, ktorá opantá zmysly. Mohla by to byť aj reklama na ktorýkoľvek parfum. Nikto síce nechce voňať ako fašírka, ale televízor predsa nevydáva vôňu. Vzniká len v predstave.
Je ako Pavlov reflex. A potom príde zahryznutie a mozog je vo vytŕžení. Chuťové zmysly sú mimo zmyslov. Pre také chvíle sa oplatí žiť :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára