Slnko na hrádzi a v duši

Dnes na hrádzi nefúkal vietor. Nestáva sa mi to často. Štatisticky je to pomerne zriedkavé. Avšak ak vezmem do úvahy, koľko krát som na hrádzi bola, nie je to ani reprezentatívna vzorka na bežný prieskum.

Zato môj prieskum v pivnici ukázal, že využívame každý jej kubický meter. Milióny vecí, ktoré nie sú v tej chvíli potrebné. Cez ne presvitá niečo, čo sa podobá na to, čo hľadáme.

Vzala som teda vrchný bicykel z kopy a zistila, že sedadlo je nastavené tak vysoko, že sa budem musieť dobre popozerať v prvom bufete po niekom, kto mi ho dá dole. V bufete sedela Saška a dva páry chlapcov.

Saška ma zbadala a ako vstávala, rýchlo si aj sadla.

Tých korčuliarskych sme zdiaľky obzreli a zistili, že nemajú to, čo by sme chceli. Tí druhí mali na celom stole súčiastky od tachometra, ktorý skladali. Vyzeralo to nádejne. Následne prebehla konverzácia:

- Ahoj, nechcem vyrušovať, ale nemáte prosím náhodou nejaký nástroj, ktorým by sa dalo dať dole sedátko na biku?
- Á.. ále áno. Môže byť imbusový kľúč?
- Jasné. (Kto z vás vie, čo je imbusový kľúč?) - Zjavne som bola jediná neinformovaná :)

Áno, je to presne to čo si myslíte. Také udělátko na dávanie sedadla dole. Predstaviť sa to dá rôzne, fungovalo to však dokonale.

Okrem toho som zistila, že som príliš slabá na odšróbovanie čohokoľvek, čo utiahla mužská časť rodiny. Chlapci ale boli silní a tak to bolo raz-dva hotové. Saška im za odmenu ukázala Supermana na tričku :) Ešte sme si zakývali a mohli sme ísť.

Predbehli sme zopár ľudí, ale nás nikto. V bufete, ktorý bol našim cieľom tiekla kofola rýchlosťou malý pohár za 2 minúty. Saška zatiaľ strážila bicykel, o ktorom si myslela, že je môj. Nakoniec k nemu prišla jeho majieľka a vysvitlo, že môj nie je. Pravda, chceli sme ju osloviť: Prepáčte, ale toto je náš bicykel, neberte nám ho :) Nápad bol prijatý hlasovaním ako výborný, len sa nám nechcelo pohnúť z miesta.

Svietilo slnko a motýle poletovali. Skoro ako na jar. Už len doplniť počet výskytov na hrádzi tak, aby sa z toho dal spraviť seriózny prieskum. Alebo radšej neseriózne piť kofolu a viesť rozhovory o živote až do východu slnka a vítať nový deň za horizontom.