Páči sa mi keď niečo zažijem a mám potom dojem, že daná situácia skončila a nebude nikdy pokračovať, ale o pár dní, týždňov, mesiacov sa vynorí pokračovanie. Je to napínavé: žiť.
Dostala som správu, že som vyhrala v súťaži, keďže som nechala životopis istej firme. Rozhovor s pracovníkom tej firmy, mimochodom veľmi príjemným a mimoriadne pekným mladým mužom, zostáva v mojej pamäti ako niečo za čo sa do istej miery hanbím. Dokonca som mala nutkanie ho vyhľadať a ospravedlniť sa, pri tej príležitosti som mu aj kúpila darček na uzmierenie, ktorý som mu samozrejme nedala (som od prírody hanblivá, no), lebo som celú túto moju aktivitu následne zavrhla s myšlienkou, že snáď ho nestretnem pri pohovore, lebo to by mi to miesto potom asi nedali :)
Je to ako keď niekoho nechcete stretnúť, ale pritom chcete, len za iných okolností. Lenže okolnosti si človek nevyberie. Aspoň som sa dozvedela jeho meno, mimochodom. Už mu nemôžem dávať mená v mojich snoch, škoda. No dobre, dobre... môžem, ale len také zvieracie a iné :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára